Tonight's the night...And it happens again and again...Day 1 of this shit

Kto pozeral seriál Dexter, vie o čom je nadpis a ten kto ma skúšky v auguste, ten to žiaľbohu pozná tiež. Tak sa tu spoločne stretávame ľudkovia, opäť sa môžem učiť a písať o tom troška. Tentokrát ale už len cca 3 týždne a dosť. Lebo z jednej skúšky posledný termín a z druhej už potom termíny nie sú :)

Rada sa staviam k múru a tak sa aspoň donútim. 

Tááákže kotol sa začal variť opäť, mam tri týždne a toto je prvý - deň 1, fáza 1.

POMEEEEE!

google.com

Hulinova patofyziologia - majstrovske veldielo - recenzia

Ako som spominala - treba šíriť infošky pre medikov nižšieho ročníka, tak tu je recenzia na knihu do tretiaku (Hulín - Patologická fyziológia), no učila som sa z nej žiaľbohu a niekedy aj chvalabohu, no teraz žiaľbohu, že chvalabohu, aj tak.

"Obdivujem vsetkych autorov Hulinovej patofyziologie a skladam tej knihe respekt. Musi to byt naozaj tazke, dokazat napisat 1300 stran tak strasne koncentrovanej sracky a cisteho hnoja. Naozaj nelutujem tie peniaze co som za tu knihu vysolil, lebo take mnozstvo picovin pokope to sa naozaj len tak nevidi. Je to kniha naozaj svetoveho formatu ako sa pise v predhovore, lebo uprimne pochybujem, ze takuto picovinu niekde vo svete najdete. V knihe by sa mohli akokolvek zamenit nazvy kapitol, napr. dat na kapitolu anemia nazov ileus - aj tak vobec neviete o com sa tam pise, akorat viete ze citate ciste sracky, smrad a hnilobu, lebo po tom co 4 krat precitate niekolko riadkov zistite ze toto je o pici, ze to sa neda, jebete na to, jebe vam a idete do pice. Zaujimalo by ma, ci si autori knihy vobec precitali to co sami napisali, resp. ci boli pri pisani knihy lucidni. Lebo keby som ja napisal tak kokotske texty, citil by som sa na samovrazdu z tej hanby a dal by som si zalezat, aby to uz nikdo nikdy po mne radsej neprecital. Cela kniha mi pride ako rozsirena verzia Hajnikovej zeny, co je tiez riadna sracka, nastastie len mala. Je to uprimne skoda, ze buduci doktori sa musia ucit miesto velmi zaujimaveho predmetu patofyziologia kokotiny zo skurvenej knihy, ktora je pre istotu tak hruba, ze sa nevmesti ani do slonej riti, kam vlastne patri. Kniha sama o sebe je tazka ako 4 pice, napicu sa cita, je predurcena na rychle rozpadnutie. Nechutne kresby ako na obale, tak aj v strede knihy odradia kazdeho citatela a seda farba obalu navadza k smutku. Na zaciatku knihy je asi 60 stran picovin a rufusovho predhovoru + mena tisicok autorov. Kniha ma iba dve pozitivne vlastnosti - strany knihy su ocislovane a suhlasia s obsahom."

autor žiaľbohu neznámy

Medicína, ty malá - veľká sv*ňa

Celkom som zabudla napísať (skoro) koniec románu s názvom "Skúškové na medicíne, pomalé trápenie na každý deň!". Iba "skoro" preto, lebo ono sa nekončí pre ľudí ako ja, na to je ešte august. Aspoň, že sú to zimné skúšky. Už mám poňatia, čo ma čaká. Mikróbiky a psycholka. Mňam mňam. 

Odporúčam samej sebe do budúcna pochopiť, že je lepšie stratiť jeden august a už nič neprenášať ako sa na to vybodnúť a potom opať prenášať, ale hlavne nervovať sa, koľko kreditov ešte chýba.

Teraz to síce s mojou učebnou disciplínou nevyzerá bohvie ako, teda skôr nijako, ach - kedže po skúškovom v tretiaku ešte treba 2 týždne stážovať v nemocnici + sme prerábali do toho časť bytu a oddych nastal až od tejto soboty po dnešok od 1.mája!!! Wow, ten čas letí jak sviňa. 

Táákže milý zablúdilý človek na tomto blogu, rada by som písala viac o štúdiu na medicíne ako o medicíne ako takej, kedže stále sme len mladé uchá, čo toho moc nevedia, tak vedecké članky tu naozaj nebudú z mojej hlavy. Skôr ma napadlo, že nepoznám blog nejakého medika, ktorý by opisoval útrapy a radosti v danom ročníku na medicíne, čo by mne isto pomohlo, keby viem na čo sa mám pripraviť! Preto sa budem snažiť písať len to, čo aktuálne budem cítiť a vnímať v našich krásnych nemocniciach, školičke na Americkom námestí, či doma nadávajúc nad knihami. 

Day 4 of this shit

Máme tu 4. deň učenia a začína mi vyšívať v mozgu. Resp. už od včera upadá moja koncentrácia a chtíč, no snažím sa nejako prekonať. Ide to pomaly pomalinkyyyy, no lepšie ako úplne nič. A mám zákaz myslieť na budúcnosť a plán B, C, D...proste bude to takto, 30.mája je deň X (nie nebude ďalší diel X factoru...). A keď to nevyjde, svet sa nezrúti, dejú sa aj horšie sračky na svete.

s pozdravom

Bleh

Kotol sa začal variť

Skúškové sa dnešným dňom vlastne začína a mňa môže akurát porantať. Teraz sa mi hlava musí naprogramovať na splnenie cieľa. Opäť sa musím prestaviť na program = žijem každý deň podľa režimu. Cítim sa ako v detskom tábore. Ani ten som nikdy nemala rada. Síce mám predurčený program a viem čo ma vlastne čaká, ale práve ta istota toho dňa je stresujúca. Jediné obdobie, kedy necítim stres je na konci šk. roka po splnení kreditov. Teraz mi ich chýba v celku dosť a nebude to med lízať. Ani pätu lízať. Skôr to prirovnám k lízaniu včelieho úľa plného afrických včiel. Na jednej strane sa mi chce kopnúť do tých kníh a spáliť ich, lebo to je ľahšie ako ich naskenovať do hlavy. Na druhej strane to treba skúsiť aspoň. Lebo ak by to bolo ľahké, robil by to každý. No ja to nerobím, lebo je to ťažké a chcem sa vyvršovať. Ale len preto, že chcem pre seba niečo zmáknuť. Cítim sa podobne ako pred rokom v zime pri anatke - beznádej a hlavne žiadna viera, že "ono sa to dá"- resp. zas si to neviem ani len predstaviť. Aký to je/bude pocit, dať tieto nepredstaviteľné skúšky.

Stres pochádza z neistoty a strachu. A ten strach reprezentuje práve neistotu, čo bude potom, ak sa to náhodou nepodarí. Keď sa človek zmieri s každou možnosťou, nemá ho čo vystresovať. V podstate ak nejde o život, nejde o nič. A teraz nejde o život ako taký, ale o to, že prídu nepríjemnosti, ak sa niečo pri skúškach poserie. Vyhadzov zo školy, príjmačky a pod....samé blbosti. Jasné, kto chce, ten to dá a zvládne. No uff, bude to ťažké. 

Odmenou za každý úspešný deň bude beh/cvičenie a super seriál pred spaním. A samozrejme snáď hotová patolka a potom ďalšie sračky.

Bon voyage!

S.

Prečo má každý vždy "nuts"?

V pokrovom slangu "nuts" znamená "víťazná ruka", proste najlepšia varianta, ktorá v danej situácií môže v kartách byť. Mám rada poker, veľa napovedá o psychike hráčov a o ich zmýšľaní o sebe samom a ako oni vnímajú okolie. Niekto si prehnane verí, niekto je stále ustráchaný. Presne môj prípad. Nebyť pokru, možno si to tak markantne ani nevšimnem. Proste častokrát sa mi podarí mať aj dobré karty na ruke v správnej situácií, dobre to zahrať, ale aj tak si poviem, že nedám do toho veľa chipov, lebo môj protihráč má určite lepšiu ruku (kombináciu kariet).

Upozornil ma na to môj priateľ, že ja tak rozmýšľam aj v reálnom živote. Stále si myslím, že mám horšiu ruku ako ktokoľvek iný. Kým ja sa lopotím s niečim do školy, ostatní to majú už 5x prebraté, že kým ja som dokázala to a ono, je to úplne nič v porovnaní s kýmkoľvek. 

Je to zvláštne, lebo objektívne nevyzerám ako zakríknuté žieňa, smejem sa veľmi nahlas a mám rada aj pozornosť. Nie som vyslovene plachá, ale v nových situáciach sa snažím byť ostražitá. 

Ale moja predstavivosť o iných je veľmi silná. Reálne a silno vidím tých ľudí okolo mňa v niektorých situáciach, ktoré by z nich spravili superľudí a ja tým predstavám o nich verím. Silno. 

Dnes sa mi to potvrdilo, keď som napísala spolužiačke z ročníka, ktorú pokladám za veľmi šikovnú na základe mála informácií, ktoré o nej viem, len z internetu a z toho čo napíše na skupinu. Pýtala som sa jej ohľadne skúšky a zistila som, že rieši rovnaké zúfalstvo ako ja, že tiež má problémy s rovnakými otázkami a že sme z toho obe na nervy. Nie neteší ma, že sme na nervy. Ale že aj ona  si nemyslí, že je to extra ľahké, keď máte 180 otázok, prikázanú jednu knihu a v nej ich neviete nájsť, tak musíte improvizovať a hľadať aj inde, aj keď vás učitelia zmiatli, aby ste tak nerobili. Da fak? Neviem o čo im ide. Tým učiteľom, ktorí vymýšľali tak chujovské zadania otázok, ktoré v knihe nie sú, ale sú v inej, ktorú neodporúčajú. Niekto tu ma schizu (okrem mňa).

Takže opäť sa chcem sústrediť na zvýšenie sebadôvery vo svoje rozhodnutia, menej času alebo žiaden obetovať myšlienkam, že keby som bola taká superosoba, ako "tí ostatní", už by som to mala 5x prejdené. Každý máme svoj štýl, tempo učenia a tempo života. Niekedy sme limitovaní deadlinami. Pardon, veľmi často sme nimi atakovaní. Ale nikdy nie je neskoro a hlavne LEPŠIE ÍSŤ POMALY AKO VôbEC!!!

Prvý článok pre magazín FEMINITY odomňa!

Jeden môj známy vložil do mňa toľko dôvery, že ma odporučil jednej slečne z časopisu, aby som napísala niečo o stravovaní. Vcelku šok pre mňa, lebo zo slohu som v škole nejak nevynikala. Ale nakoniec som prekvapila aj samú seba. Veď posúďte sami.

Veselé Vianoce, Chanuku atď.!