Kotol sa začal variť

Skúškové sa dnešným dňom vlastne začína a mňa môže akurát porantať. Teraz sa mi hlava musí naprogramovať na splnenie cieľa. Opäť sa musím prestaviť na program = žijem každý deň podľa režimu. Cítim sa ako v detskom tábore. Ani ten som nikdy nemala rada. Síce mám predurčený program a viem čo ma vlastne čaká, ale práve ta istota toho dňa je stresujúca. Jediné obdobie, kedy necítim stres je na konci šk. roka po splnení kreditov. Teraz mi ich chýba v celku dosť a nebude to med lízať. Ani pätu lízať. Skôr to prirovnám k lízaniu včelieho úľa plného afrických včiel. Na jednej strane sa mi chce kopnúť do tých kníh a spáliť ich, lebo to je ľahšie ako ich naskenovať do hlavy. Na druhej strane to treba skúsiť aspoň. Lebo ak by to bolo ľahké, robil by to každý. No ja to nerobím, lebo je to ťažké a chcem sa vyvršovať. Ale len preto, že chcem pre seba niečo zmáknuť. Cítim sa podobne ako pred rokom v zime pri anatke - beznádej a hlavne žiadna viera, že "ono sa to dá"- resp. zas si to neviem ani len predstaviť. Aký to je/bude pocit, dať tieto nepredstaviteľné skúšky.

Stres pochádza z neistoty a strachu. A ten strach reprezentuje práve neistotu, čo bude potom, ak sa to náhodou nepodarí. Keď sa človek zmieri s každou možnosťou, nemá ho čo vystresovať. V podstate ak nejde o život, nejde o nič. A teraz nejde o život ako taký, ale o to, že prídu nepríjemnosti, ak sa niečo pri skúškach poserie. Vyhadzov zo školy, príjmačky a pod....samé blbosti. Jasné, kto chce, ten to dá a zvládne. No uff, bude to ťažké. 

Odmenou za každý úspešný deň bude beh/cvičenie a super seriál pred spaním. A samozrejme snáď hotová patolka a potom ďalšie sračky.

Bon voyage!

S.

Prečo má každý vždy "nuts"?

V pokrovom slangu "nuts" znamená "víťazná ruka", proste najlepšia varianta, ktorá v danej situácií môže v kartách byť. Mám rada poker, veľa napovedá o psychike hráčov a o ich zmýšľaní o sebe samom a ako oni vnímajú okolie. Niekto si prehnane verí, niekto je stále ustráchaný. Presne môj prípad. Nebyť pokru, možno si to tak markantne ani nevšimnem. Proste častokrát sa mi podarí mať aj dobré karty na ruke v správnej situácií, dobre to zahrať, ale aj tak si poviem, že nedám do toho veľa chipov, lebo môj protihráč má určite lepšiu ruku (kombináciu kariet).

Upozornil ma na to môj priateľ, že ja tak rozmýšľam aj v reálnom živote. Stále si myslím, že mám horšiu ruku ako ktokoľvek iný. Kým ja sa lopotím s niečim do školy, ostatní to majú už 5x prebraté, že kým ja som dokázala to a ono, je to úplne nič v porovnaní s kýmkoľvek. 

Je to zvláštne, lebo objektívne nevyzerám ako zakríknuté žieňa, smejem sa veľmi nahlas a mám rada aj pozornosť. Nie som vyslovene plachá, ale v nových situáciach sa snažím byť ostražitá. 

Ale moja predstavivosť o iných je veľmi silná. Reálne a silno vidím tých ľudí okolo mňa v niektorých situáciach, ktoré by z nich spravili superľudí a ja tým predstavám o nich verím. Silno. 

Dnes sa mi to potvrdilo, keď som napísala spolužiačke z ročníka, ktorú pokladám za veľmi šikovnú na základe mála informácií, ktoré o nej viem, len z internetu a z toho čo napíše na skupinu. Pýtala som sa jej ohľadne skúšky a zistila som, že rieši rovnaké zúfalstvo ako ja, že tiež má problémy s rovnakými otázkami a že sme z toho obe na nervy. Nie neteší ma, že sme na nervy. Ale že aj ona  si nemyslí, že je to extra ľahké, keď máte 180 otázok, prikázanú jednu knihu a v nej ich neviete nájsť, tak musíte improvizovať a hľadať aj inde, aj keď vás učitelia zmiatli, aby ste tak nerobili. Da fak? Neviem o čo im ide. Tým učiteľom, ktorí vymýšľali tak chujovské zadania otázok, ktoré v knihe nie sú, ale sú v inej, ktorú neodporúčajú. Niekto tu ma schizu (okrem mňa).

Takže opäť sa chcem sústrediť na zvýšenie sebadôvery vo svoje rozhodnutia, menej času alebo žiaden obetovať myšlienkam, že keby som bola taká superosoba, ako "tí ostatní", už by som to mala 5x prejdené. Každý máme svoj štýl, tempo učenia a tempo života. Niekedy sme limitovaní deadlinami. Pardon, veľmi často sme nimi atakovaní. Ale nikdy nie je neskoro a hlavne LEPŠIE ÍSŤ POMALY AKO VôbEC!!!