Tonight's the night...And it happens again and again...Day 1 of this shit

Kto pozeral seriál Dexter, vie o čom je nadpis a ten kto ma skúšky v auguste, ten to žiaľbohu pozná tiež. Tak sa tu spoločne stretávame ľudkovia, opäť sa môžem učiť a písať o tom troška. Tentokrát ale už len cca 3 týždne a dosť. Lebo z jednej skúšky posledný termín a z druhej už potom termíny nie sú :)

Rada sa staviam k múru a tak sa aspoň donútim. 

Tááákže kotol sa začal variť opäť, mam tri týždne a toto je prvý - deň 1, fáza 1.

POMEEEEE!

google.com

Hulinova patofyziologia - majstrovske veldielo - recenzia

Ako som spominala - treba šíriť infošky pre medikov nižšieho ročníka, tak tu je recenzia na knihu do tretiaku (Hulín - Patologická fyziológia), no učila som sa z nej žiaľbohu a niekedy aj chvalabohu, no teraz žiaľbohu, že chvalabohu, aj tak.

"Obdivujem vsetkych autorov Hulinovej patofyziologie a skladam tej knihe respekt. Musi to byt naozaj tazke, dokazat napisat 1300 stran tak strasne koncentrovanej sracky a cisteho hnoja. Naozaj nelutujem tie peniaze co som za tu knihu vysolil, lebo take mnozstvo picovin pokope to sa naozaj len tak nevidi. Je to kniha naozaj svetoveho formatu ako sa pise v predhovore, lebo uprimne pochybujem, ze takuto picovinu niekde vo svete najdete. V knihe by sa mohli akokolvek zamenit nazvy kapitol, napr. dat na kapitolu anemia nazov ileus - aj tak vobec neviete o com sa tam pise, akorat viete ze citate ciste sracky, smrad a hnilobu, lebo po tom co 4 krat precitate niekolko riadkov zistite ze toto je o pici, ze to sa neda, jebete na to, jebe vam a idete do pice. Zaujimalo by ma, ci si autori knihy vobec precitali to co sami napisali, resp. ci boli pri pisani knihy lucidni. Lebo keby som ja napisal tak kokotske texty, citil by som sa na samovrazdu z tej hanby a dal by som si zalezat, aby to uz nikdo nikdy po mne radsej neprecital. Cela kniha mi pride ako rozsirena verzia Hajnikovej zeny, co je tiez riadna sracka, nastastie len mala. Je to uprimne skoda, ze buduci doktori sa musia ucit miesto velmi zaujimaveho predmetu patofyziologia kokotiny zo skurvenej knihy, ktora je pre istotu tak hruba, ze sa nevmesti ani do slonej riti, kam vlastne patri. Kniha sama o sebe je tazka ako 4 pice, napicu sa cita, je predurcena na rychle rozpadnutie. Nechutne kresby ako na obale, tak aj v strede knihy odradia kazdeho citatela a seda farba obalu navadza k smutku. Na zaciatku knihy je asi 60 stran picovin a rufusovho predhovoru + mena tisicok autorov. Kniha ma iba dve pozitivne vlastnosti - strany knihy su ocislovane a suhlasia s obsahom."

autor žiaľbohu neznámy

Medicína, ty malá - veľká sv*ňa

Celkom som zabudla napísať (skoro) koniec románu s názvom "Skúškové na medicíne, pomalé trápenie na každý deň!". Iba "skoro" preto, lebo ono sa nekončí pre ľudí ako ja, na to je ešte august. Aspoň, že sú to zimné skúšky. Už mám poňatia, čo ma čaká. Mikróbiky a psycholka. Mňam mňam. 

Odporúčam samej sebe do budúcna pochopiť, že je lepšie stratiť jeden august a už nič neprenášať ako sa na to vybodnúť a potom opať prenášať, ale hlavne nervovať sa, koľko kreditov ešte chýba.

Teraz to síce s mojou učebnou disciplínou nevyzerá bohvie ako, teda skôr nijako, ach - kedže po skúškovom v tretiaku ešte treba 2 týždne stážovať v nemocnici + sme prerábali do toho časť bytu a oddych nastal až od tejto soboty po dnešok od 1.mája!!! Wow, ten čas letí jak sviňa. 

Táákže milý zablúdilý človek na tomto blogu, rada by som písala viac o štúdiu na medicíne ako o medicíne ako takej, kedže stále sme len mladé uchá, čo toho moc nevedia, tak vedecké članky tu naozaj nebudú z mojej hlavy. Skôr ma napadlo, že nepoznám blog nejakého medika, ktorý by opisoval útrapy a radosti v danom ročníku na medicíne, čo by mne isto pomohlo, keby viem na čo sa mám pripraviť! Preto sa budem snažiť písať len to, čo aktuálne budem cítiť a vnímať v našich krásnych nemocniciach, školičke na Americkom námestí, či doma nadávajúc nad knihami.