kam sa podelo slušné balenie?

Kamoške stále vravím, že nieje možné, aby sa nevedela ľahko zoznámiť s nejakým chlapom, veď na ulici ich je kopa a nie sú vôbec škaredí!

Šli sme teda do nočných ulíc Bratislavy a teraz sme sa naozaj začali viac sústrediť. Až tak, že som jej prešla bikom po nohe a rozkrvácal sa jej malíček. Začala panikáriť, lebo sa naozaj zľakla - v tej tme to vyzeralo hrozivejšie ako to v skutočnosti bolo.

Našťastie sa hneď v podniku na rohu nachádzal skvelý pán čašník, ktorý kamošku zachránil s autolekárničkou. Zrazu aj prestala vyzerať ako naplašená srnka, keď videla, že je zlatý. Rovno sme si objednali víno a prisadol si k nám aj náš ďalší parťák Martin. Rozhodli sme sa trošku pošpásovať na Zuzkin účet, tak sme na bločik napísali jej číslo a po pol hodke sa vskutku ozval! :D Ich "malíčková romanca" sa zatiaľ zmohla len na pár sms, takže príbeh (dúfam) rozhodne nekončí!

Presunuli sme sa do ďalšieho podniku s výhľadom na Katedrálu sv. Martina, kde sme pokračovali vo vínovaní. Martin so Zuzkou si odbehli a nechali ma na dlhých 10 minút samotnú, čoho sa chopili "inetelektualne" vyzerajúci tridsiatníci. Ich balenie bolo tak priehľadné, ubohé a zamerané na natlačenie kalerábov do hlavy, opantané lacnými komplimentami na úrovni...hmm. Moment, to nemalo úroveň. 

Keď sa dozvedeli, že viem bicyklovať a dokonca som v meste na biku, tak sa chopili štafety a pokračovali ďalej vo svojej hre "máme 30tku na krku a kecáme ako pubertiaci". Spýtali sa, či sa nepôjdem bicyklovať o pár dní, ale odvetila som, že nebudem na Slovensku, je mi ľúto. Načo reakcia jedného z nich bola, či neposkytujem "služby pre pánov"! 

100 čertov do mňa skočilo, chcela som mu jednu pripleštiť. Toto považujem za jedno z najhorších balení ever. To už ten mladý čašník bol šarmantnejší ako tí dvaja dokopy. 

To fakt treba chlapom kurz balenia pod vedením obetavej ženy, ktorá by im vysvetlila, čo sa patrí a čo nie?

Stále rada spomínam ako ma zbalil môj chlap - bavil sa so mnou inteligentne, ako s človekom a nie ako ženou aka iným živočíšnym druhom. Fakt to na mňa zapôsobilo, pretože som sa cítila príjemne s mužom, ktorý má aj niečo v hlave. Jasné, aj komplimenty musia byť, ale aj tie majú mať určitú úroveň, alebo aspoň načasovanie. Doteraz som síce bola proti knižkám o "balení" (koncept "balenia" mi príde strašne divný, ako keby divadlo na ženu, len aby chlapovi "dala", no mne sa klamanie nepáči - napr. Brad Pitt by mi nemusel klamať, aby som mu dala:D), ale teraz ich vrelo doporučujem, aspoň niečo v nich určite bude správne.

"Blavosqa" skvelé mesto plné podnikov

...kde je stále to isté. Je to zvláštne, ale stále sa deje to isté. Mám z toho potom výplach mozgu a keď už mám možnosť niekam konečne vypadnúť som tak znudená, že sa mi ani nechce, lebo mám pocit, že všade na svete musí byť predsa rovnako. 

Vždy ma z toho dostane až môj chlap, keď proste zavelí, že ideme preč. 

A ja nemám jediný dôvod povedať nie, pokiaľ to nie je samozrejme počas semestra, kedy mám okovy okolo nôh. 

A keď už som TAM, hocikde inde, je jasné, že to je iné ako v mojich predstavách. Je tam super. Noví ľudia, atmosféra mesta, neznámo. Vždy som najprv v rozpakoch a potom som šťastná, že som šla.

Je leto, počasie stabilizované na príjemných 28 stupňov a na "kupko" ma to ani náhodou neláka. Kopa ľudí, bahenná voda, bufety. Nie ďakujem. Ešteže môžem behať, doma mám činky a existuje internet. Ale to niekedy nestačí. Chýbajú mi v Bratislave nejaké zaujímavé podniky. Nemyslím disco, tých je plná riť, ale skôr nejaké zaujímave podniky s vlastnou identitou a tvárou. Napr. co sa kaviarne týka, výborne mi sadlo bistro St. Germain. 

so Zuzkou

St.Germain

Čo sa jedla týka, môj favorit je napr Govinda alebo reštaurácia Flowers.

Govinda na Obchodnej

Flowers

Našťastie čajovne sa tiež rozšírili, takže sa ušišovať až do bezvedomia dá vo viacerých podnikoch.

Okrem typických barov su tu ešte typické diskotéky. A potom už ešte ma napadá jeden podnik, ktorý je zaujimavý a obľubený s rozmanitým programom a super terasou s výhľadom na mesto, KC Dunaj.

KC Dunaj

Jo, asi som dostala nápad kam dnes večer, asi šiša aspoň do polovice vedomia a potom možno kácečko. A možno objavím nejaký nový podnik. Dúfam :)

Šunková romanca

Na podnet mojej kamošky sa s vami idem podeliť o môj dnešný "zážitok", pretože ona sa mi rada smeje. Keďže teraz pozerávam stále nejaké videjká a články o fitnesse (opakujem, ze Chris Powell je na dennom poriadku pre mňa, či článok, či videjko, či jeho obrázky si pozerám :D Ale samozrejme aj youtube kanále s crossfitom a pod), tak ak vidím nabuchaného svalnáča, tak sa obzriem a zalapám po dychu.

 Pár dni pozerám k tomu všetkému aj Sex v meste (seriál), takže Samantiná aura plus svalnatí "týpci" na obrázkoch asi v mojom podvedomí robia svoje.

V obchode som si dnes objednala morčaciu šunku, keď sa zrazu za pultom vynoril Svalnáč, ktorého som vôbec nečakala. Ukázala som, ktorú šunku chcem. Pozrel na mňa, usmial sa a povedal (akože toto je antiromantické, až sa mi toto celé sem nechce písať, ale kvôli kamoške musím :D): "Dám vám menej, lebo tento zvyšok je obschnutý. Aby ste mi na ulici nevynadali, keď sa znova stretneme." a usmial sa znova. 

Vtedy však bol počuť (v mojej hlave len samozrejme) zvuk ako keď rýchlo zastavíte platňu a vtedy došla jeho vedúca, ktorá mu začala hlasne nadávať, prečo nemá na hlave aspoň papierovú čiapku, že dostala vynadané od šéfky. 

Keď som to videla, rýchlo som radšej zmizla, nech nie som svedkom nejakej hádky.

The End

Proteínový shake, mňam!

Menší update k nápadu ako super ochutiť sójový, či iný proteínový nápoj. Skúsila som hodiť do pohára 1/2 banánu s normálnou dávkou (každý si musí dať prášku podľa seba) sójového izolátu s vodou a pomixovala v nožovom mixéri. Krásne sa našľahala pena a chuť bola vynikajúca! Netreba docukrovať ani nič podobné, je to hotové a dobré tak ako to je. Dnes som skúsila aj modifikáciu - menej banánu, a trochu jablka, tak isto veľmi svieža kombinácia. Určite niekedy do toho hodím jahody, to bude lahoda :D 

Chuť pripomína skvelý milkshake

Akú kombináciu obľubujete vy?

Fitness sopeľ

Konečne mi po týždni došiel môj balíček s vytúženým bielym práškom. A kokos to nie je :D Objednala som si z jedného fitness shopu Sojový izolát 90 percent, ktorý je vraj super po mnohých stránkach. Nevedela som odolať lákavému opisu, kedže potrebujem po celom roku sedenia na zadku pri knihách zhodiť pár kíl. Takže opis znel takto:

"Sójový proteín:

• obsah bielkovín 90% (čistých proteínov)
• najvhodnejšie pre vegetariánov a osoby s intoleranciou laktózy
• geneticky čistý (GMO free)
• pomáha znižovať kalorickú hodnotu stravy
• znižuje riziko srdcových ochorení

Použitie v skratke (detailný popis nižšie):

• 45-60 minút pred tréningom rozpustite 2-3 vrchovaté polievkové lyžice vo vode
• bezprostredne po tréningu použite 4-5 vrchovatých lyžíc
• pred spánkom
• v odpočinkových dňoch

Chris s jeho značkou, ktorú podporuje,
ešte som nemala česť ochutnať.

Sójový proteín (soy protein) je veľkým prínosom pre osoby s neznášanlivosťou laktózy a vegetariánov. Môže priniesť vítanú zmenu v podobe rastlinného zdroja bielkovín. Sójový proteín izolát neobsahuje fytoestreogény kvôli vysokej úrovni filtrácie.

Pretože ide o rastlinnú bielkovinu s nízkym obsahom tukov, konzumácia sójových proteínov napomáha znižovaniu pomeru cholesterolu v strave a tým obmedzuje riziko vzniku srdcových ochorení. Sójový proteín nepôsobí na hmotnostné prírastky tak, ako srvátkový.

Predstavuje obľúbený nápoj v jedálničkoch aktívnych žien, lebo kvalitne regeneruje a zároveň nespôsobuje hmotnostné prírastky. Ideálne použitie sójového proteínu je v nízko kalorických redukčných diétach – vďaka takmer nulovému obsahu tukov a sacharidov.

Sójový proteín je často vyhľadávaný pre svoju priaznivú cenu, príjemnú chuť a predovšetkým pre vysokú koncentráciu esenciálnych aminokyselín BCAA. Pre silové športy je použiteľný len v kombinácii s ďalšími zdrojmi aminokyselín alebo v kombinácii s maltodextrínom, ako variantu sacharido-proteínového regeneračného nápoja.

Zdrojom na výrobu sójových proteínov sú sójové bôby, z ktorých sa rozomieľaním vytvára múka. Táto múka je však stále bohatá na tuky a sacharidy spolu s proteínmi, preto sa z nich pomocou koncentrácie a následne špeciálnych techník (ProPlus alebo SUPRO) izolujú práve len proteíny. Stupeň izolácie proteínov a použitá technika predurčujú proteín na ďalšie použitie. Izolát už neobsahuje fytoestrogény."

Uvidíme, či zaberie, určite napíšem. Zatiaľ som si rozmiešala trošku prášku vo vode a chutí ako Salep (nápoj, ktorý sa hojne podáva v čajovniach) a ten zbožňujem, no toto je vyslovene neutrálne, treba tam šupnúť trochu vanilky, či medu, na fórach odporúčaju to zmiešať ako kakao, kto má rad Granko.

Inšpiráciou k tomuto kroku, musím priznať, mi bol sexy tréner Chris Powell, ktorý je teraz môj malý boh :D Takže čoskoro napíšem, opäť a asi hodím aj nejaký špeci receptík na proteínový dezert, uvidíme. 

Dokonalé telo...čo myslíte? :)

Máte skúsenosti s proteínovými práškami a aj ich využitím pri varení? :)

Práca šlachtí človeka!

Ale práca aj bolí, keď sa človeku nechce. Našla som však jeden trik ako sa nemusieť tak žalostne premáhať v hlave a bojovať so sebou.

V podstate je to niečo, čo som síce možno vedela aj skôr, ale nejak som to neaplikovala. Trik spočíva v tom, že všetko je na našom rozhodnutí. Neexistuje totižto žiadne "musím", lebo musíme iba umrieť, existuje iba "chcem - nechcem".

Preto, keď mi dá niekto hocakú aj zábavnú činnosť, no je tam nadomnou slovo, že "musím", tak ma až napína, ako sa mi nechce. 

Keď som mala v zime veľmi ťažke skuškové (psychicky náročné - až sa sama sebe čudujem, že som to prežila), rozhodla som sa to vtedy brať s vedomím, že nech to dopadne akokoľvek, je to v poriadku. Naučilo ma to nemyslieť príliš dopredu. "Ale čo ak to nedám, čo potom budem robiť v lete,...". To sú veci, nad ktorými momentálne nemám moc. Všetko čo môžem alebo nemôžem urobiť sa ohraničuje len na daný deň, ktorý je akurát dnes. Nevyrábať si strach z buducnosti. Makať treba tu a teraz. Buducnosť je imaginárna. 

A druhá vec, čo sa mi stala, bola tá, že kebyže sa vtedy neučím, nemala by som realne žiadnú inú alternatívu sa realizovať. Čo už sa už len dá v zime v BA robiť (asi jedine uvažovať nad životom, čo pri tej depresívnej scenarií a závejoch vonku, nie je príliž dobrý nápad). V podstate sa z učenia stal pre mňa veľký brat (t.j. označenie pre - rutinu/situáciu, ktorú človek neznáša, no po istej dobe mu "prepne" a začne ju obhajovať a vlastne ju nechce zmeniť --- mám to vlastne prevzaté od Orwella). Čiže som si v hlave prepla program, že ja nemusím otvárať knihy, ale ja chcem. Chcem to aspoň skúsiť. Ale treba si dať pozor, lebo žiť s veľkým bratom nie je riešenie, nie je to uspokojenie a šťastie, je to len premazanie vedomia, aby sme nevnímali tie nepríjemné aspkety okolo toho, čo akurát robíme. 

A to som sa naučila až o pár mesiacov neskôr, že ja naozaj nemusím nič. Ani sa učiť na skúšku, ani ísť cvičiť a variť si jedlo doma. Ale v danom momente ak to chcem, tak to aj robím. Ak nie, tak som si plne vedomá, že nechcem a nesiem jednoducho zodpovednosť za dôsledky. 

Aké má výhody to takto brať? 

Také, že sa nemôžete sťažovať, lebo vy ste sa tak rozhodli a nik iný za vás. Je to malinký "ego lámač". Treba vyskúšať.