Práca šlachtí človeka!

Ale práca aj bolí, keď sa človeku nechce. Našla som však jeden trik ako sa nemusieť tak žalostne premáhať v hlave a bojovať so sebou.

V podstate je to niečo, čo som síce možno vedela aj skôr, ale nejak som to neaplikovala. Trik spočíva v tom, že všetko je na našom rozhodnutí. Neexistuje totižto žiadne "musím", lebo musíme iba umrieť, existuje iba "chcem - nechcem".

Preto, keď mi dá niekto hocakú aj zábavnú činnosť, no je tam nadomnou slovo, že "musím", tak ma až napína, ako sa mi nechce. 

Keď som mala v zime veľmi ťažke skuškové (psychicky náročné - až sa sama sebe čudujem, že som to prežila), rozhodla som sa to vtedy brať s vedomím, že nech to dopadne akokoľvek, je to v poriadku. Naučilo ma to nemyslieť príliš dopredu. "Ale čo ak to nedám, čo potom budem robiť v lete,...". To sú veci, nad ktorými momentálne nemám moc. Všetko čo môžem alebo nemôžem urobiť sa ohraničuje len na daný deň, ktorý je akurát dnes. Nevyrábať si strach z buducnosti. Makať treba tu a teraz. Buducnosť je imaginárna. 

A druhá vec, čo sa mi stala, bola tá, že kebyže sa vtedy neučím, nemala by som realne žiadnú inú alternatívu sa realizovať. Čo už sa už len dá v zime v BA robiť (asi jedine uvažovať nad životom, čo pri tej depresívnej scenarií a závejoch vonku, nie je príliž dobrý nápad). V podstate sa z učenia stal pre mňa veľký brat (t.j. označenie pre - rutinu/situáciu, ktorú človek neznáša, no po istej dobe mu "prepne" a začne ju obhajovať a vlastne ju nechce zmeniť --- mám to vlastne prevzaté od Orwella). Čiže som si v hlave prepla program, že ja nemusím otvárať knihy, ale ja chcem. Chcem to aspoň skúsiť. Ale treba si dať pozor, lebo žiť s veľkým bratom nie je riešenie, nie je to uspokojenie a šťastie, je to len premazanie vedomia, aby sme nevnímali tie nepríjemné aspkety okolo toho, čo akurát robíme. 

A to som sa naučila až o pár mesiacov neskôr, že ja naozaj nemusím nič. Ani sa učiť na skúšku, ani ísť cvičiť a variť si jedlo doma. Ale v danom momente ak to chcem, tak to aj robím. Ak nie, tak som si plne vedomá, že nechcem a nesiem jednoducho zodpovednosť za dôsledky. 

Aké má výhody to takto brať? 

Také, že sa nemôžete sťažovať, lebo vy ste sa tak rozhodli a nik iný za vás. Je to malinký "ego lámač". Treba vyskúšať.